reklama

Krvavé magnólie II.

1984, rispolux a Reginin cvokar - pokračovanie

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stála tam a rozjímala. S jej myšlienok ju až prebralo nespokojné zamraučanie. Tu v jej byte. Prekvapene zatočila vodovodným kohútikom a rýchlim pohybom sa zahalila do osušky. Skúmavým pohľadom začala hľadať votrelca. Nádhernú šedú mačku gigantických rozmerov objavila uvelebenú na svojej posteli. Nesúhlasne mľaskla a snažila sa ju odohnať. Chĺpky na zamatovom kožúšku návštevníčky sa zježili a zelené zreničky sústredene pozorovali Reginu, no svoje nové útočisko sa nechystala opustiť. Regina sa nevzdávala. Obe boli silné a vytrvalé bojovníčky a len čas ukáže, kto vyhrá tento boj. Regina alebo gigantická mačka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No teraz na takéto boje nemala čas. Musela sa rýchlo obliecť a bežať do obchodu skôr ako zatvoria. Hodila na seba rifle a mikinu. Zelená tenisky natiahla na chodbe. Peňaženku vytiahla z tašky a vložila do vrecka na mikine. Odomkla. Kľuče strčila z druhej strany zámky a dvakrát otočila.

Rezkým krokom míňala domy a ulice. Sem tam pre istotu skontrolovala svoj vzľad ľahkým dotykom. No neposlušné prstence červených vlasov je padali stále do tváre.

Rázne otvorila dvere a obchod zaplavil zvuk zvončeka. Schytila košík do ruky. Ani veľmi nerozmýšľala, čo si kúpi. Len bezmyšlienkovite vkladala chleba, mlieko, maslo a nejaké konzervy. V tom ju napadlo, že musí dačo zobrať aj pre tú dnešnú návštevu. Milej guľatej pani predavačky sa opýtala: „Dobrý večer pani Kupecká, máte aj nejaké konzervy pre mačky?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Och dušinka moja, ako sa mi máš. Už si u nás tak dlho nebola...Tamto v rohu sú nejaké whiskasky.“ Regina sa na ňu vďačne usmiala. Keď bola malá, chodievala sem na nákup s mamou aj babkou. Vtedy...ešte predtým. Oči jej zaliali slzy. Položila košík na zem a povedala: „Pani Kupecká..ja...“a uprela na ňu svoje zaslzené smutné oči.V tom istom momente sa opäť rozozvučal zvonček pre dverách. Ale to už Regina odchádzala a nechtiac narazila do prichádzajúceho muža. Bez ospravedlnenia vybehla z obchodu. Mala pocit, že jej srdce vyskočí z hrudníka...

Motala sa po tmavých uliciach a rukávom si utierala slzy. Z diaľky sledovala zažínajúce svetlá, prichádzajúcich otcov a mamy. Nohy ju už rozboleli. Sadla si na operadlo lavičke. Sedela tam a rátala hviezdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dobrý večer, slečna...Môžem na chvíľu? Ja...videl som vás v Triu...Hm ..narazili ste do mňa keď...“ nedopovedal, len uprene na ňu pozeral. Dve plné tašky položil na zem a pokúšal sa Reginu objať. Ona sa bránila. Kričala...“ Nechajte ma na pokoji!!! Dajte mi pokoj!“ Nepomáhalo... „No tak slečna upokojte sa. Ja vám nič neurobím. Som pani Kupeckej synovec a ...poslala ma za vami, či ste v poriadku.“ Prekvapene na neho pozrela to si ty... Peter?“

„Nie, vy si ma mýlite s mojim bratom. Ja som Andrej...Bolo som dlho preč...Ja tuto kúsok bývam, môžem vás pozvať na pohárik?“ Nepatrne sa na neho usmiala a odvetila: „Ďakujem, ja ale nepijem.“ On sa však nevzdával... „No, nie som ktovie aký kuchár, ale..nie ste hladná?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zarazene na neho pozrela. Uvedomila si, že zase celý deň nič nejedla. Pleskla sa po čele. „Ja som vlastne nič nekúpila.“ On sa potmehútsky usmial a bezslova jej podal jednu tašku. Spýtavo na neho uprela svoj zrak. „Ale no tak, čo sa na ma tak dívate? To vám posiela teta, že to je vaše.“ V tom sa zobudila: „Jejda a čo platenie?“ „Regina, nerobte si starosti, tete to chýbať nebude.“ „Ak sa neurazíte...ak teda platí to pozvanie...ja viem celkom dobre variť...“ „No tak to je super. Poďte...“ Schytil obe tašky. „Bývam tuto blízko, tam ako sú tie magnólie.“ Regina sa striasla a znovu rozbehla preč. Bez slova.

Utekala celú cestu domov. Ešte sa ani nevyzula a už hľadala v taške rispolux.

Telefón vyzváňal na poličke. Regina čumela do plafonu. Pozrela na starý zelený budík. Ukazoval deväť hodín. Pondelok ráno a ona si leží v posteli. Šéf ju asi zabije.Ešte chvíľu si poleží a potom odpovie...Ležala až do večera. Okolo 19,00 prvýkrát pozrela na telefón 15 neprijatých hovorov. 3 smsky. Smsky od Márie. „Kde si? Máme poradu. Šéf ťa zabije!!“ „Zlatko si oka? Máme nového šéfa od dnes. Povedala som, že sa necítiš dobre a že potrebuješ dnes voľno. Ozvi sa!!!“ „Cicaaa vyhrala si so svojim článkom súťaž...Gratulujem. Si od dnes redaktorka!!!! Jupííí. Btw zajtra sa máš o 10,00 hlásiť u šéfa. Nemeškaj.“

Regina uvidela hviezdičky pred očami. Musela sa pridržať. V tom sa rozzvonil telefón znovu. Bol to jej psychoterapeut. „ Slečna tak prídete dnes, či nie?“ zvolal nedočkavo. „Pán doktor prepáčte. Necítim sa dobre. Môžeme si dohodnúť iný termín?“ „Slečna, každý týždeň vás naháňam ku mne na sedenie. Ako sa chcete vyliečiť, keď sedenia takto zanedbávate?“ Ja viem..Ja viem. Prepáčte. Je to naposledy..“„Len aby...zajtra o 18,00 mňa v ordinácii. Ak neprídete, tak si hľadajte nového psychoterapeuta.“„Ok. Beriem na vedomie. Prijemný večer vám prajem.“

daniela podmajerska

daniela podmajerska

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  2x

som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :) Zoznam autorových rubrík:  PoviedkyreportsKrvave magnolieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu