Zhasla som, a posledný krát pohladila pohľadom stôl, stoličku, svoj počítač, kvetinky s ktorými som sa piplala dva roky. Ešte som rýchlo napravila pohár, ktorý vyčnieval z radu. Bezradne som stála vo dverách a po líci sa mi kotúľala horúca slza. pokračovanie článku
Stojím bezradne pred oknom. Hľadím na ulicu. Pouličná lampa rovnako bezradne zabliká a zhasne. Ticho, zahalené do fialovo-čierneho šatu prizdobené striebristým popraškom, chladne rozvoniava vôkol mojich údov a slastne sa zahrýza do kostičiek. Najprv pomaličky, vychutnáva každý kúsoček a potom rýchlejšie a rýchlejšie, nenásytne odtŕha zbytok kostnej drene, oddeľuje kĺbik po kĺbiku. Trpezlivo. pokračovanie článku
Stála som bosá na námestí, točila sa pod snehovými vločkami. Mohla som bežať ako Brigit, ale ja som stála a krútila sa. Topánky som držala v ruke, nohavice ohrnuté pod kolená. Ponožky vyzuté. Vyzerala som ako šialený blázon. A prečo? Len tak mi to napadlo, zbúrať zábradlie- slušnosti a zodpovednosti. Nechcelo sa mi niesť ničie záťaže... Ani moje. Ohrozujem seba, zdravie svoje? No a čo, veď to robím slobodne... pokračovanie článku
Myslela som si, ze blogovanie je o tom, ze si mozem pisat co chcem ( v ramci kodexu blogera) ako chcem a preco chcem. Bohuzial som neustale presviedcana o tom, ze je to najjednoduchsia cesta ako niekoho kritizovat. pokračovanie článku
V lote je stvrt miliardy. Staci uhadnut 6 cisiel a cely zivot sa zmeni. Zabezpecim seba aj deti na cely zivot. Nikdy uz nemusiet pracovat, len si uzivat zivot... Naozaj? pokračovanie článku
Mhrholilo. Vlasy sa od vlhkosti zvlnili do neposlusnych kucierok a lemovali jej tvar. Lica zruzoveli a pery zcerveneli. Zamotala sa viac do salu a ku krku si potiahla limec kabatu. Dlha sukna sa motala do cesty, popd nohy a nezbedne viala vo vetre. Topanky sa leskli od kvapiek dazda. Zlatiste listie tancovalo za spevu divych husi letiacih na juh. pokračovanie článku
Moja povodna myslienka mi bud nacisto zahmlila mozog, alebo si skutocne kazdy cita to co chce citat. Neberte to ako kritiku... Len ma napadlo, ze ak je mensie nepodstatne nedorozumenie medzi ludmi v par riadkoch take hmatalne, bez toho, aby ani jeden s ucastnikov nepochyboval ani len trosililinku o svojej pravde, da sa povedat , ze kazdy rozpravame kompletne inym jazykom alebo ten druhy je naozaj idiot pokračovanie článku
....take male rozjimanie na stvrtok .... pokračovanie článku
take male nezbedne priznanie :) pokračovanie článku
Sama mam osobnu skusenost s neverou... na vsetkych stranach, miestach, poziciach...Bola som podvadzana, aj som podviedla a aj som bola ta, s ktorou sa podvadzalo. Nie som hrda ani za jedno miesto v tej mozaike ludskych vztahov, no musim uznat, ze ma to vzdy niekam posunulo. Ked sa nad tym zamyslam, nedokazem odpustit neveru. Presnejsie ja by som aj chcela, srdce vravi, ak toto robi partnera stastnym, mala by som ho nechat nech si robi to co on chce, ak to jemu neublizuje. pokračovanie článku
Obcas sa nam veci javia na pohlad inak ake v skutocnosti su pokračovanie článku
...laska nie je jednorazovy naboj emocii, naopak sklada sa s mnohych malych kamienkov... pokračovanie článku
3.kapitola- Čína, bosorka a zase mačka pokračovanie článku
2. kapitola Šéf a prevrhnutá káva pokračovanie článku
1984, rispolux a Reginin cvokar - pokračovanie pokračovanie článku
1. kapitola 1984, rispolux a Reginin cvokar pokračovanie článku
Ticho pravidelným tikaním prerušoval budík. Nie, nebol to digitálny, ale taký klasický starý, na natočenie. Otrasnej zelenej farby. Svetielká ju vždy rozrušovali, preto bola nútená odstrániť všetky moderné výdobytky z jej spálne. Nemohla mať rádio, televízor ani notebook u seba v izbe. Vtip bol v tom, že tieto negatívne vplyvy nejako zvlášť nepociťovala, ale dlhodobo ju toto magnetické vlnenie vyčerpávalo a okrádalo o energiu. pokračovanie článku
Nepoznám detailne príbehy, nepoznám ich mená ani tváre, ale viem že sú. Vraj sú ťažko choré, no ich želania, reakcie a správanie ma nielen že zarážajú, miestami aj prekvapujú.Diagnózy, dni v nemocniciach strávené, drahé liečivá, strach, čo bude... Skryté slzy rodičov... pokračovanie článku
Možno, že sa rúham. To čo teraz idem napísať, nepíšem preto, že chcem získať ocenenie, obdiv, alebo si zvýšiť karmu. Píšem to preto lebo mi je ťažko na duši a nejako si o tom nemám s kým pohovoriť...teraz volať niekomu po polnoci? pokračovanie článku
Prší. Sedím pri otvorenom okne a počujem kvapky ako si šepkajú. Šepkajú si príbehy stáročí o veľkých láskach, radosti a smútku, o trápeniach. Prevoniavajú vzduch, zmývajú bôle. Blýska sa. Lietajú hromy . A mňa pochytí neskutočná túžba vybehnúť do dažďa. Tancovať s kvapkami, nechať sa nimi hladkať, dotýkať. Odhodiť oblečenie, topánky a bezcieľne utekať. Bežať, skákať, dookola sa otáčať, bez trička, nohavíc...bez starostí. S obrovskou chuťou niečo vyparatiť a potom sa šibalsky uškŕňať. pokračovanie článku
Pracujem v administratíve. Okrem bežných evidencií a papierovačiek mám na starosť aj zabezpečenie ubytovania, prepravy a pod. Zvyčajne sú požiadavky jasne definované, a urobím rada čo sa po mne žiada. No občas sa nájdu jedinci, ktorí veľmi radi vymýšľajú a nechajú si všetko na poslednú chvíľu. Tento krát bolo mojou úlohou bolo objednať a zapožičať auto pre jedného z kolegov, ktorý pochádza z jednej z krajín východnej kultúry. Myslíte si, jednoduchá úloha. pokračovanie článku
Dnes ráno som sedela v aute a sledovala nekonečný zástup aut na Lamačskej. Jeden kamión mal očividne problém s váhou. Bol preťažený. A to okato. Možno je to hlúpe prirovnanie, ale čisto teoreticky si predstavme, že aj náš svet je takto preťažený... nechcem rozoberať , či je viac dobra alebo zla ( i keď v prípade, že by bolo viac dobra ako zla to tu vyzerá inak...) pokračovanie článku
Dobrý deň. Som egoistická trapka bez štipky talentu a mám chuť byť bezpodmienečne závislá pokračovanie článku
Výčitky. Tichučké nenápadné...Pohltili moju dušu i myseľ. Dva týždne ležíš doma, čakáš, že ťa prídem pozrieť. Nezavolám, len ťa prekvapím. Rozvoním celý dom, prihrniem sa ako veľká voda, pofrflem, že máš zase neporiadok...A ja nič. Nepricházam... Ty čakáš. Ja nestíham. Ty čakáš na úsmev, objatie, možno teplú polievku a ja? Kašlem na Teba. A možno ani nie... Povinností neúrekom, času málo. Musela som si stanoviť priority. Dopísať prácu, zviazať a odovzdať...Prebdené noci, bezsenný spánok úchytkom. Ja viem, jedna návšteva mi nezoberie strašný kopec voľného času, ktorý aj tak už nemám a poteší....Ale neboj, ja som nezabudla a aj keď nechodím, stále myslím na Teba. Ako sa mi máš. Sám. Opustený... Čo robíš...či máš ešte ten otrasný kašeľ, či ti klesla teplota. Dnes prídem, uvarím polievku, nalejem čajík, zabambuším ťa do deky a budem sa pozerať ako spinkáš...ja nebudem. Konečne prebdím jednu noc, ktorá bude naozaj stáť za to. ...chýbaš mi.....
Sledujem ťa. Sedím pár metrov od teba...nechcem ťa rušiť, keď pozeráš do neba. Na svet cez objektív pozeráš a mňa si nevsímaš. Počujem cvaknutie, vidím zábery. Zázračne chvíle našej dôvery...Zachytenie nevšedných chvíľ -mladučkých maturantiek ako mestkých víl, prvé kroky našich synov, i objímajúcich sa tínedžerov... pokračovanie článku
Máš to v očiach...zašepkal jej jemne do uška a nasával vôňu jej vlasov. Ona sa cítila v tej chvíli ako bohyňa a zem sa roztočila opačným smerom.Bono kričal with or without you... a keby nesedela, podlomili by sa jej kolená. Hľadela mu do očí a úplne sa strácala..Kútiky úst sa pomaličky dvíhali do nežného úsmevu...bola jeho...
Stačial mu na to len obyčajná fráza: Máš to v očiach...
Táto chvíľa dlho neprichádzala..Chcel ju dostať, vlastniť, mať... Chcel, aby každá jej myšlienka patrila nemu.. pokračovanie článku
Slza si razila cestičku po zamatovom líčku, rozmazané oči upierala do neznáma. Nemala chuť ani jesť ani piť, len cigaretu zvierala medzi prstami. Za posledné týždne ich vyfajčila asi stovky. Ukľudňovali ju. Chodila celé dni ako bez duše, ako posadnutá svojimi myšlienkami, citmi a túžbami. Chcela toho povedať tak strašne veľa, dookola to isté. Ale nikoho to už nebavilo počúvať, že je jej zle...Keď stále mlela...ako to bolí. Bolelo to teda riadne. Takú podpásovku už dávno nedostala...Vždy ona rozdávala údery a teraz to sama všetko prežívala. Pred tým rozdávala rady, každému, že veď to prejde...na rozchod sa neumiera...Ale teória ja jedna vec a realita iná. Svinsky to bolí, keď žena zistí, že nie je jediná.O to horšie to je, keď zistí, že ani len dve nie sú...že možno tých druhých je desať, dvadsať, tridsať...Teraz sa len trasie, aby nebola tehotná, alebo nakazená kadečím. Ale odvahu, aby šla k lekárovi ešte nenabrala. A tak čáka, sedí na balkóne opretá halvou o stenu, slza jej staká po líci a cigaretu zviera v ruke... pokračovanie článku
Bordové Daewoo. Neumyté už nejaký ten čas...Na streche má označenie taxi. Ledva lapiaca po dychu si sadám doň a udávam smer cesty. Dnes nestíham.Taxikára ponúkam žuvačkou. Prekvapene pokrúti hlavou, vraj si neprosí...Brble na okolie, na dlhú radu na križovatke, na neschopných vodičov... „Práve predchvíľou som z Čiech prišiel“ zatne do ticha chvastavým hlasom. Zadívam sa na profil jeho tváre s očakávaním o čom začne rozprávať. Nechápem ako môže byť niekto hrdý na to, že bol v Čechách. No to nebolo moje prvé prekvapenie. pokračovanie článku
Priznávam sa bez okolkov som ničiteľka mužského ega. Neobdivujem muža len preto, že zatlče klinec do steny, krivšie ako ja. Ani pre jeho vyšportované svaly. Neklipkám priblbo mihalnicami, ak chcem niekoho nabaliť. Proste som to ja...Rada si zaplatím drink sama, aj keď pozvanie je príjemné. Netúžim mať štyri deti a prať špinavé ponožky a chlapa k svojej podstate nepotrebujem. Myslím, že vo väčšine je slobodným ženám lepšie ako vydatým. Jasné existujú pekné, harmonické vzťahy aj super muži, ktorí si uvedomujú, čo pre nich robíme, ale väčšinou to vyzerá asi takto: pokračovanie článku
Jej dlhé tmavé mihalnice vrhali tieň na guľaté líca. Krvavo červené pery kostrbato namaľované maminím rúžom pomaličky roztiahla do nevinného úsmevu. Vlasy rozdelené na boku na cestičku a v zátylku uhladené do drdola... Pre ňu priveľké večerné šaty viseli na vešiaku, pančušky pohodené na kresle a vedľa rozhádzané sandále na vysokom opätku. Izba zaliata ostrým halogénovým svetlom. Pri lampe trepotala krídlami moľa opojená Chanelom n. 5. pokračovanie článku
som divozienka, zijem v lese zazrakov, na dvore poznania a rada sa vyberiem po ceste do neznama :)
257346394
